Človek ako vy. Pracujem, nekradnem, neklamem, platím dane. A potom sa nestačím čudovať, ako ľudia platení aj z mojich daní nepracujú, klamú a kradnú. Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Je to ako priama úmera. Čím bližšie je 30. apríl, teda deň keď sa skončia vysoké dotácie štátu do zdravotníctva, tým nižšia je miera súdnosti konania ministra Ivana Valentoviča. Ale niet sa čo čudovať – nič iné ako veľké prd tu po človeku, čo svojho času takmer priviedol do nútenej správy Spoločnú zdravotnú poisťovňu, ani zostať nemôže.
Pri čítaní najdôležitejších politických správ tohto týždňa som nechtiac začal spomínať. Keď sa pri vzniku strany SMER novinári Roberta Fica pýtali, prečo si za svojho najbližšieho spolupracovníka zobral mečiarizmom sprofanovaného pracháča Fedora Flašíka, Fico bez zaváhania odpovedal: „Fedor Flašík je známy ako človek, ktorý dokáže z vody urobiť Coca colu.“ Flašík mu kompliment zakrátko vrátil, keď v rozhovore povedal, že „Robo Fico je dobrý produkt.“
Na Slovensku existuje úrad, ktorý sa volá Úrad priemyselného vlastníctva a ten - okrem iného - registruje ochranné známky. Keď máte dobrý produkt alebo aspoň dobrý názov, zaregistrujete si ho a je Váš - nikto iný Vás nemôže napodobňovať. Prednedávnom prijal tento úrad návrh na registráciu ochrannej známky „BULO ROKA“. Asi nebude veľkým prekvapením že túto „prestížnu“ ochrannú známku si dal zaregistrovať pán Branislav Mojsej. A ja mu týmto posielam tip na horúceho kandidáta na udelenie prvej ceny. Nášho premiéra.
Deje sa to skoro každý deň. Žijem si normálny život aký žijú ľudia na Slovensku v roku 2006. Mám milióny možností a pokladám to za normálne. Je tu demokracia, voľný trh, sloboda, sme v Európskej únii a je to pre mňa úplne normálne. Každý je slobodný, ale aj zodpovedný sám za seba. Je to normálne. Ale potom to príde. Nájdem niekde na internete citát nášho predsedu vládu a mám pocit, že je tu rok 1975. Je mi z neho na vracanie.
Je pripravovaná korekcia Zajacovej reformy zdravotníctva zásadná alebo symbolická? Médiá ju spočiatku označili za miernu, pretože nerúca princípy položené Zajacovou reformou. Nová hovorkyňa nového ministra sa však poponáhľala s vyjadrením, že oni sú teda teraz strašne, ale strašne iní ako boli predchodcovia. Veď to ľuďom sľúbili vo voľbách. No dobre, ale v čom sú iní?
Predchádzajúca vláda odovzdala tento štát z hľadiska energetickej bezpečnosti do rúk cudzích monopolov. S pátosom v hlase (a keby vedel aj so slzou v oku) to oznámil premiér Fico. Nezabudol dodať, že on – novodobý Jánošík, Robin Hood a Superman v jednej osobe – Slovensko spasí a situáciu záchrani. Ďalší nepriateľ je na svete, môžeme sa pustiť do boja.
Vláda Roberta Fica má za sebou prvých desať dní vládnutia. Hoc sa vládam podľa nejakého nepísaného pravidlám má dávať sto dní, kým sa začnú posudzovať výsledky jej práce, pri tejto vláde tak urobiť nemožno. Objem konfliktov a napätia, ktoré vyvolala totiž už teraz presiahol mieru únosnú pre sto dní a nielen pre desať.
Malé úspešné Slovensko je v ohrození. Veľké zahraničné firmy ho chcú načisto vydrancovať, zotročiť obyvateľstvo, zničiť prírodu. Pomáha im v tom domáca politická opozícia, platená mecenášmi ako maďarský židovský emigrant George Soros, ktorá chodí do Bruselu a Štrasburgu kydať na svoju vládu. Týmito nezmyslami kŕmil svoje stádo Vladimír Mečiar v rokoch 1994-1998, keď potreboval vysvetliť prečo rozdal zadarmo fabriky funkcionárom a sponzorom HZDS a prečo sa Slovensko dostalo všade vo svete na čiernu listinu krajín bez funkčnej demokracie a trhového hospodárstva. Na prvý pohľad by sa zdalo, že Robert Fico pri obhajobe svojho zahranično-politického fiaska len opakuje to, čo si tu už odskúšal Mečiar. Obávam sa však, že to čo sa deje v hlave Roberta Fica, je oveľa horšie.
Ešte včera som tvrdil, že ak chce Fico naozaj znížiť DPH z energií a akože tým pomáhať chudobným, je idiot. Toto opatrenie je skrátka ako strieľať na muchu na stene kanónom. Už dnes vyšla v Pravde nenápadná správa, že on chce vlastne tú DPH znížiť len na vybrané základné potraviny a zdravotnícke pomôcky – s dodatkom, že podľa väčšiny ekonómov nemusí nižšia DPH zo základných potravín znamenať pokles ich cien. Takže sa vlastne skoro nič nezmení. Niečo podobné sa mi za posledné dva týždne stalo pri programe SMERu už n-krát. Samozjemňovanie predvolebných vyhlásení beží v tejto strane na plný plyn. Pýtam sa sám seba: Kto je tu vlastne idiot?
Komentátor denníka Pravda Dag Daniš sa dnes snažil písať o neprijateľnosti finančného pozadia strany SMER. Má však problém – majiteľa denníka Pravda.
Keď som prvý raz počul hovoriť súdruha Fica o nižšej DPH na energie a potraviny, hneď som si pomyslel, že je idiot. Dával som mu však šancu - že je to len taký trik na menej zorientovaných ľudí. Viem, že Fico je ukážkový ekonomický diletant, ale dúfal som, že nemôže byť až taký primitív, aby nevedel, že dôsledkom zníženia DPH bude minimálny efekt pre chudobných za maximálne straty v rozpočte. Že je to ako keby strieľal na muchu na stene kanónom a potom sa čudoval prečo spadol celý barák. Ale mýlil som sa. Ten idiot naozaj nechce pomôcť chudobným. Chce len zničiť symbol úspešnej a fungujúcej daňovej reformy. Chce zničiť dobrú vec, ktorá má jedinú chybu – nevymyslel ju súdruh Fico a tak nemá právo prežiť rok 2006.
Robert Fico sa vydal na svoje ľavicové ťaženie. Možné koaličné zoskupenia necháva súperiť medzi sebou o svoju priazeň ako keby bol žaba čo sa má premeniť na princeznú. Lídri HZDS a SNS sa zo strachu pred možnou koalíciou SMERu s KDH a SMK či s SDKÚ roztriasli natoľko, že hneď po prvom kole rokovaní podpísali Ficovi politickú bianko zmenku na budúcich partnerov aj program. Pravica tak dostala hneď na začiatku od Fica odkaz, že pokiaľ poriadne neohne chrbáty, jednoducho „nebudú hodní“ spolupráce s jeho veličenstvom. A keďže sa Ficovi splnil aj ďalší sen v podobe rozdrobenosti pravice, zdá sa, že už mu nič nestojí v ceste. Tak to bude najmenej dovtedy, kým pravica nepochopí, že Ficom prezentované možnosti „buď s SDKÚ alebo s KDH a SMK“ nie sú pre nich jediné schodné riešenie. Oveľa väčší vplyv by nielen pravici, ale paradoxne aj SMERu, mohla zabezpečiť napríklad opozičná zmluva, v ktorej by tri pravicové strany definovali podmienky tolerancie jednofarebnej vlády SMERu.
Robert Fico sa od volieb tvári, že pripúšťa tri až štyri varianty budúcej koalície s ním na čele. Od získania poverenia na zostavenie vlády však neprešlo ani desať minút a Fico povedal s kým chce skutočne vládnuť. Stačilo mu totiž na brífingu povedať aké sú programové podmienky na spoluprácu so SMERom a počet kombinácií sa znížil na jednu.
Záujemcovia, volajte na 0903-666-666.Najvyššia ponuka zvíťazí.Neveríte? Tu je dôkaz:
Víťaz volieb prišiel a povedal, že Slovensko by malo mať ľavicovú vládu. Pravicové strany smutne zvesili hlavy a rozmýšľajú či majú ísť do opozície alebo pre pár válovov podporiť ľavicový program. Dokonca aj zo zahraničia počúvame, že Slovensko sa otočí doľava. Ale dávajú výsledky volieb nejaký zásadný dôvod na takéto správanie? Určite nie. Pozrime sa ešte raz, čo vlastne povedali voliči.
Po štyroch rokoch pravo-ľavej vlády (SDK-SDĽ-SMK-SOP) a ďalších takmer štyroch rokoch pravicovej vlády (SDKÚ-KDH-SMK-ANO) pokladajú mnohí za úplne normálne, aby vláda, ktorá vzíde z volieb trochu viac ako tá doterajšia zatlačila na sociálny rozmer štátu a menej na budovanie zdravej ekonomiky. Myslím si to aj ja. A preto Vám poviem, koho budem voliť.
Odišiel človek, ktorý mal odvahu. Odišiel človek, ktorý sa nepozeral na to, čo si o ňom budete myslieť. Muž, ktorý nikdy nehľadal pre seba tú najjednoduchšiu cestu. Jednoducho robil to, čomu veril a čo boli pre neho správne veci. Aj keď ste ho za to nemali radi.
Keď stál po prehratých voľbách za kecpultom, sťažoval sa na celý svet, vo všetkom videl sprisahanie a svoju volebnú porážku prirovnával k puču z roku 1948, ticho som si zaspieval: „S pánom bohom, idem od Vás, neublížil som, neublížil som, žiadnemu z Vás.“ Povolebný stres doľahol v júni 2006 na Jiřího Paroubka rovnako ako na Vladimíra Mečiara v septembri 1998. A tak svojej psychike uľavil spôsobom, ktorý (nebyť verejným) by psychológovia možno označili za nevyhnutnú katarziu. U Paroubka však išlo len o začiatok.
Hlava štátu nemá všetkých pohromade. Teda určite nemá pohromade všetkých ekonómov, ktorí by jej mohli vysvetliť niekoľko základných faktov o vývoji životnej úrovne na Slovensku. A tak súdruh prezident Ivan Gašparovič trepe dve na tri. Nič nehovoriace frázy, povrchné reči bez čísel a bez znalosti veci – to mu skrátka ide.
Víkendová kríza Slobodného fóra ukázala všeličo. V prvom rade to, že na fungovanie politickej strany nestačí nájsť si nepriateľa (Dzurinda) a kritizovať ho. Bez ohľadu na to, či oprávnene alebo nie. A už vôbec nie je vhodné, ak potom dotyčná strana predstupuje pred voličov s takmer rovnakým programom ako ten nepriateľ. Môže to totiž skončiť, že sa rozdiely zmažú úplne. Napríklad tým, že vyjde najavo, ako predsedníčka Slobodného fóra bez najmenšieho zaváhania verejne klame.
