Robo Fico, guľôčka a závisť

Autor: Dušan Deván | 11.7.2006 o 12:08 | Karma článku: 19,98 | Prečítané:  5416x

Malé úspešné Slovensko je v ohrození. Veľké zahraničné firmy ho chcú načisto vydrancovať, zotročiť obyvateľstvo, zničiť prírodu. Pomáha im v tom domáca politická opozícia, platená mecenášmi ako maďarský židovský emigrant George Soros, ktorá chodí do Bruselu a Štrasburgu kydať na svoju vládu. Týmito nezmyslami kŕmil svoje stádo Vladimír Mečiar v rokoch 1994-1998, keď potreboval vysvetliť prečo rozdal zadarmo fabriky funkcionárom a sponzorom HZDS a prečo sa Slovensko dostalo všade vo svete na čiernu listinu krajín bez funkčnej demokracie a trhového hospodárstva. Na prvý pohľad by sa zdalo, že Robert Fico pri obhajobe svojho zahranično-politického fiaska len opakuje to, čo si tu už odskúšal Mečiar. Obávam sa však, že to čo sa deje v hlave Roberta Fica, je oveľa horšie.

To, že Fico vo svojej ješitnosti nazval eurosocialistov takmer žoldniermi nadnárodných monopolov je len vrchol ľadovca. Ukázalo sa, že Robert Fico je iba taký eurosocialista, ako si to vyžadujú jeho osobné mocenské ambície. Na začiatku bol zástancom „tretej“ cesty, teda akejsi modernej progresívnej ľavice typu Tony Blair. Potom sa však posunul k dávno prekonanej, primitívnej ľavicovosti, ktorá si myslí, že bohatí sú zlí a chcú viac ožobračovať chudobných a tak ich treba trestať. A že štát by mal čo najviac brať a aj dávať ... najmä keď Fico ako premiér bude rozhodovať komu bude ten štát dávať viac a komu menej.

Rozdiel medzi Ficom a európskou ľavicou je na prvý pohľad malý, no v skutočnosti obrovský. Pre eurosocialistov je solidarita nástroj na uskutočnenie práva na dôstojný život pre čo najviac ľudí. Zároveň však (až na výnimky) vedia, ako veľmi chudobným škodí, ak obmedzujeme „bohatých“ v ich schopnosti zarábať. Jasným príkladom bol experiment zvaný sovietsky model. Štyridsať rokov sme sa honosili svojou solidaritou a rovnosťou, až sme napokon zistili, že majetkové rozdiely boli na západe natoľko motivačné, že kým u nás kvôli našej rovnosti (skoro) nikto nerobil a všetci (akože) mali, na západe robiť museli (aby prežili) a potom mali naozaj.

Fico sa však k tomuto poznaniu neprepracoval. V hlave má len predstavu, že „bohatí“ a „nadnárodné koncerny“ sú zlí a on ako slovenský don Quijote s nimi musí bojovať. Aj keď má len veľmi naivné predstavy, čo by mal od nich chcieť alebo čo s tým potom urobiť. Dokonca aj jeho minister financií, krčmár Počiatek, má toľko sedliackeho rozumu aby mu odkázal, že Ficove daňové experimenty budú neúčinné. Ale Fico sa nedá poučiť. Bohužiaľ. Má moc, aby šiel ešte ďalej. Vo svete totiž okrem relatívne moderných euroľavičiarov existuje ešte jedna významná skupina socialistov. Tú momentálne reprezentujú Hugo Chávez, Evo Morales a pionier latinskoamerického socializmu Fidel Castro. Práve týchto pánov mi pripomínajú výroky Roberta Fica. Za chudobu na Kube, Bolívii či Venezuele totiž podľa ich lídrov môžu nadnárodné (hlavne energetické) koncerny, medzinárodný finančný kapitál a (samozrejme) USA. Voľný obchod je pre nich nástrojom kolonizácie a o kapitalizme hovoria ako o pliage ľudstva rovnako plamenne ako Lenin v najlepších časoch. Preto znárodňujú, zdaňujú, prerozdeľujú a nazývajú to „oslobodenie“ od kapitalizmu. To, že okrem týchto troch pánov a ich blízkych v ich krajinách nikto nebohatne, je pre nich druhoradé. A práve tam by nás rád nasmeroval aj Fico.

Za 14 rokov vo vysokej politike Robert Fico nepochopil, že bohatstvo Európanov a chudoba latinskej Ameriky stojí a padá na úcte k súkromnému vlastníctvu, na čo najmenších prekážkach podnikaniu a voľnému pohybu kapitálu, na štáte ktorý viac podporuje chudobných ako brzdí schopných. Fico dokonca odišiel od európskych socialistov s poznámkou, že veď ešte uvidia, aký „ľavicový“ program on Slovensku pripraví a potom sa mu budú musieť ospravedlniť. Nie, nepochopil nič. A pritom je to také ľahké ... že to vedia aj deti.... aspoň podľa textu piesne z CD-čka Peter Nagy a deti, ktoré som včera počas jazdy autom z Chorvátska domov musel pustiť svojmu synovi aspoň 3-krát:

Hovniválik

Kotúľa si hovniválik guľôčku,

chrobáky ho pozorujú po očku.

Netušia, že čo to má, však závidia mu strašne,

závisť krátkozraká je, to aj nebo žasne. 

Zviazali ho, zobrali mu guľôčku,

zvedavý je, čo si teraz s ňou počnú

Hovniválik smeje sa, keď si berú nože,

že si guľku rozdelia, čo proti zlobe zmôže?

Chrobáky si dali kopcom na tanier

ochutnali a v tom veľké sklamanie.

Presne takto chutí vždy ukradnuté šťastie

Závistlivé chrobáky sú všetkým teraz na smiech.

Ľudia zlatí, veď si už nezáviďme

Každý máme trochu šťastia na prídel.

Tlačíme tú guľôčku, v nej všetko svoje šťastie,

Pozor nech ju nestratíš a nech ti pekne rastie.

Kotúľa si hovniválik guľôčku,

a ďalší ho už pozorujú po očku.

Zvyšok sa dočítame kdesi v dejepise,

Že závisť stále hlúpa je a nikdy nemá zmysel.

Tak, pán premiér Fico, nezáviď, neber iným, nevyhováraj sa na nich a ak chceš guľôčku, ucapkaj si svoju vlastnú.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chuť hranolčekov z ulice Únia nezmení

Zmenu v návrhu nariadenia vyrokovalo Belgicko, aby sa nezmenila výroba dvakrát smažených hranolčekov z pouličných stánkov.

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

O Betliari hovorí Július Barczi.


Už ste čítali?