František Tóth - muž s odvahou robiť správne veci

Autor: Dušan Deván | 13.6.2006 o 18:28 | Karma článku: 11,84 | Prečítané:  10730x

Odišiel človek, ktorý mal odvahu. Odišiel človek, ktorý sa nepozeral na to, čo si o ňom budete myslieť. Muž, ktorý nikdy nehľadal pre seba tú najjednoduchšiu cestu. Jednoducho robil to, čomu veril a čo boli pre neho správne veci. Aj keď ste ho za to nemali radi.

Františka Tótha som si všimol, až keď sa stal ministrom kultúry. Ale o to výraznejšie. Bol to prvý muž v kresle ministra, ktorý sa otvorene postavil socializmu, ktorý v našej kultúre stále prežíva.

Bohužiaľ pre nás, František Tóth nám povedal pravdu o zhnitosti kultúrnych inštitúcií krátko pred voľbami. Nepríjemnú pravdu. Je pochopiteľné, že sa proti nemu časť umelcov postavila. V hlúpom spore o budovu SND umelci úplne zabudli na umenie a na divákov. Išlo im len o tú sprostú budovu. Hlúpi politici sa toho chytili a začali ho kritizovať. Premiér, ktorý sa v tej dobe zaujímal len o volebný výsledok, Tóthov spor s umelcami znepokojil. Neskôr sa ho zo strachu o možný vznik ďalšieho – pred voľbami nepotrebného - problému zbavil.

Problémy kultúry mi v mnohom pripomenuli problémy zdravotníctva. Aj tam sa skupina lekárov snaží presvedčiť verejnosť, že reforma má riešiť ICH problémy a nie problémy pacientov. Často krát mám pocit, že táto skupina bezohľadných vydieračov víťazí. A nikto nemá odvahu zakročiť.

Policajt, čo kedysi zdvihol na kamery transparent „Ak nás nezaplatí štát, rada to urobí mafia.“ Už v polícii nerobí. Kedy však to isté spravíme aj s nepoctivými čiernymi ovcami medzi lekármi či umelcami?

Nerád by som hádzal umelcov do jedného koša. Nie všetci umelci sú presvedčení, že štát a jeho daňoví poplatníci sú tu na to, aby riešili ICH problémy. Veľa umelcov vie, že štát má riešiť ako udržať a podľa možností aj zvyšovať kultúrnu úroveň národa. A tá sa nezvýši ani novými budovami, ani zvýšením dotácií. Tá sa zlepší len tak, že umelci sa začnú konečne zaujímať o to, ako robiť umeniu lepšie meno, ako prilákať k umeniu čo najviac ľudí a ako ich potom presvedčiť svojimi výkonmi. Je veľa tých, čo to robia. Z hľadiska podnikateľskej odvahy sú umelci stojaci za projektmi ako GuNaGu, Aréna, Štúdio L+S, Artfórum, či ďalšie súkromné galérie, hudobné telesá či vydané knihy u mňa hrdinami. A k nim radím aj Františka Tótha – aj keď oni ho ako „neumelca“ nemusia mať vždy v láske.

Nedávno som čítal, že v rezorte kultúry sa v tomto roku (17 rokov po nežnej revolúcii) začalo monitorovať, koľko ľudí chodí vlastne na kultúru, pretože sa uvažuje, že by sa to nejako malo brať do úvahy pri dotáciách. Ľuďom, ktorý sú zvyknutí, že si každú korunu musia v konkurenčnom prostredí tvrdo vybojovať to určite bude pripadať ako iný svet – doteraz sa dávali miliardy niekam bez toho, aby sa jasne povedalo, pre koho? Stačilo, že sa peniaze rozdelia medzi umelcov (samozrejme hlavne medzi tých „našich“) a dúfali sme, že aký-taký efekt snáď vznikne? Sledujúc časové súvislosti a verejné vystúpenie, nepochybujem ani na chvíľu, že je zásluha jediného človeka, že sa vôbec návštevnosť začala monitorovať – Františka Tótha.musSledujúc

František Tóth začal ako prvý v rezorte kultúry presadzovať princípy zásluhovosti a prioritu konzumenta umenia (diváka na balete, návštevníka galérie, čitateľa knihy atď). Jeho odvahu budem vždy obdivovať. A len dúfam, že raz sa nájde niekto, kto túto odvahu premení aj na činy. František Tóth by si to určite zaslúžil.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Chuť hranolčekov z ulice Únia nezmení

Zmenu v návrhu nariadenia vyrokovalo Belgicko, aby sa nezmenila výroba dvakrát smažených hranolčekov z pouličných stánkov.

KOMENTÁRE

Andrássyovci milovali ženy, na Gemeri dodnes žijú ich potomkovia

O Betliari hovorí Július Barczi.


Už ste čítali?