reklama

Tri najväčšie chyby zdravotnej reformy

Zdravotná reforma je najmenej obľúbenou reformou. Novinári, ktorí jej spravili zlý imidž, dnes pokladajú prieskumy o neobľúbenosti za dôkaz toho, že reforma je zlá. Inými slovami – hlavný argument novinárov, prečo je reforma zlá je, že ľudia uverili viac ich nepochopeniu ako vysvetleniu z úst ministra zdravotníctva. To, za čo by sa mali novinári hanbiť, vydávajú za prednosť. Úbohosť. Už používanie slov dobrá-zlá, obľúbená-neobľúbená svedčí o tom, ako si médiá predstavujú riadenie čohokoľvek. Minister si niečo vymyslí a potom čaká, či to ľudí poteší a zvýši mu to preferencie alebo nie. Prívlastky ako „nevyhnutná“, či „v prospech pacienta“ nikto na Slovensku nepozná.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (85)
zdroje v zdravotníctve
zdroje v zdravotníctve 

Ak si niekto myslí, že reforma zdravotníctva bola o niečom inom ako o peniazoch, je na omyle. Bohužiaľ, lekári presvedčili médiá, že v zdravotníctve je málo peňazí. Boli to tí lekári, ktorým moc ovplyvňovať naše zdravie dala pocit že sú niečo viac. A preto sú im 30-tisícové platy málo. Preto je im málo 3 tisíc korún za 24-hodinovú službu, pri ktorej tretinu prespia. (Komu inému platí zamestnávateľ aj za spánok?) Tí lekári, ktorí cítia, že si zdravie ceníme viac ako čokoľvek iné a tak sa povyšujú nad učiteľov, šoférov MHD či smetiarov. Medzi lekármi sú v menšine, ale ich arogancia (oni sú bohovia čo rozhodujú o zdraví a chorobe ľudí) a davová psychóza spravia svoje. Hoc to tak nie je, ich povýšenecké reči sa v médiách javia ako jednotný názor všetkých lekárov. Boli to lekári s komplexm božskej moci, kto nám a niektorým tupým politickým stranám vtlačil myšlienku „zdravie nie je tovar“. Nie milí lekári, naše zdravie nie je tovar. A preto nemôže byť Vašim majetkom, ako sa niekedy mylne domnievate. To, o čo ide v reforme nie je naše zdravie, ale Vaša zdravotná starostlivosť. A zdravotná starostlivosť je úplne normálna služba poskytovaná za peniaze v trhovom prostredí. Milí lekári, nie ste bohovia, ste len normálni ľudia na normálnom trhu pracovným síl. Zmierte sa s tým.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Ak sa nám podarilo v mysli oslobodiť sa od klamstiev, ktoré z nás robia otrokov všemocných lekárov a pozeráme sa na zdravotnú starostlivosť ako na službu, ktorú nám poskytuje lekár v zdravotníckom zariadení pomocou prístrojov a liekov, môžeme sa konečne pozrieť aj na schému financovania tejto služby. Pracujúci občania platia zdravotné poistenie a dane, pričom všetky peniaze zo zdravotného poistenia a časť daní skončí v zdravotných poisťovniach. Tie pre všetkých (nie len pracujúcich) občanov nakupujú služby zdravotníckych zariadení, výkony lekárov a lieky. Okrem toho občan platí doplatky za lieky, 20- a 50-korunáčky a doplatky za luxus (samostatná izba, súkromná ambulancia s lepšou starostlivosťou atď). V rámci tohto systému môžeme robiť aké chceme zmeny – zrušiť 20-korunáčky, zvýšiť či znížiť doplatky na lieky, zvýšiť platy lekárov. Platí len jediné – zmena objemu peňazí v niektorej bunke ovplyvní všetky bunky vedľa nej. Ak budeme počúvať lekárov a zvýšime im platy, musíme zvýšiť doplatky za lieky, alebo obmedziť počty a veľkosť zdravotníckych zariadení alebo zvýšiť zdravotné odvody alebo obmedziť iné výdavky štátu a dať viac zdravotníctvu alebo znížiť počet lekárov. Preto ak lekári povedali a) zvýšiť platy a pri požiadavke na zvýšenie peňazí od štátu nepovedali b) komu zobrať- učiteľom? policajtom? hercom?, tak nemuseli hovoriť nič. To isté platí aj o populistických stranách, ktoré chcú zrušiť 20-korunáčky. Nie, že by to bola hlúposť, ale ak nepoviem ako nahradím chýbajúce milióny, tak je lepšie mlčať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

To, čo sa celé štyri roky snažil urobiť Rudolf Zajac bolo, aby tento systém fungoval. Aby sa nestávalo, že si nezodpovedný riaditeľ zdravotnej poisťovne objedná u lekárov viac výkonov, než má peňazí od občanov a štátu a potom neplatí. Neplatí lekárovi, lekárňam, neplatí nemocniciam. Najprv im platia s 10 dňovým oneskorením, potom s 30 dňovým, napokon platby meškajú tri štvrte roka. Všetci sa tešia, akú máme prefektnu „bezplatnú“ zdravotnú starostlivosť, akurát nemocnice neplatia za vodu, odpoja ich a ony skolabujú. Lekárne neplatia za lieky a v lekárni nenájdete lieky bez doplatku, iba ich ekvivalenty s 200-korunovým doplatkom. Praktickí a detskí lekári podplácajú ľudí zo zdravotných poisťovní, aby dostali peniaze, z ktorých zaplatia sestričke plat, ktorý mala dostať už pred mesiacom. Viem, že to nebolo až takto viditeľné, že pod politickým tlakom štátne vodárne či plynárne napokon kohútiky nezavreli a že dôsledky nezodpovednosti potichu vyriešila firma Veriteľ za peniaze z privatizácie (škoda, ľudia by si možno zaslúžili, aby krachol celý systém, aby mali možnosť vidieť obnaženú pravdu o zdravotníctve, ale nepoznám politiku, ktorý má odvahu povedať ľuďom do očí nepríjemnú pravdu, lebo vždy sa nájde politik-idiot, ktorý potom vďaka dobre znejúcim klamstvám vyhrá voľby).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Všetko to, čo som popisoval je a bude možné, pokiaľ bude zdravotníctvo v rukách štátnych organizácií. Pokiaľ je zdravotná poisťovňa akciovou spoločnosťou a neplatí, dostane sa do nútenej správy, klientov preberie iná – konkurečná - zdravotná poisťovňa a ide sa ďalej. Pokiaľ nebudú, tak sa vždy nájde nezodpovedný riaditeľ, čo pôjde do dlhu, ktorý vždy napokon zaplatí štát. Nehovoriac o tom, že pred voľbami sa vždy nájde aj tupý politik, čo toho riaditeľa presvedčí, aby zvýšil platy lekárom...veď ten dlh padne na hlavu až ďalšej vláde. S nemocnicami je to také isté. Nezaplatíš za plyn? Ideš do konkurzu, kúpi ťa niekto kto to bude robiť lepšie. Alebo úplne skončí. A na jej mieste nastúpia nové zariadenia. Pokiaľ bude dopyt zo strany pacienta a zákonná povinnosť poisťovne platiť, vždy sa nájde niekto, kto sa chopí príležitosti zarobiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Princípy, na ktorých stojí zdravotná reforma Rudolfa Zajaca sú nielen správne, ale sú aj nevyhnutné. Nič iné ako hrozba vlastného krachu a tvrdá konkurencia na trhu neprinúti ľudí zo zdravotníctva správať sa zodpovedne nielen k pacientom, ale aj k tým, čo to celé platia. Jeden príklad za všetky – všetky zdravotné poisťovne okrem evidentne zle riadenej VšZP sú v zisku. Všetky okrem VšZP platia načas. Všetky okrem VšZP nemajú alebo likvidujú „zoznamy čakateľov“ na operácie. Keby ľudia čítali v novinách aj niečo iné ako klamstvá politikov o politikoch a preteky moderátoriek dostať do postele čo najviac miliardárov, vedeli by, že majú odísť z VšZP a o ich zdravie bude postarané lepšie. Keby sa Rudolf Zajac celý čas držal zásad v prospech pacienta, ktoré boli na začiatku reformy, bol by dnes u mňa na vrchole reformátorov. Ale nie je. Na jeho reforme si vybrali daň dve veci – nutnosť dohodovať schválenie reformy v čase menšinovej vlády a to, že on je predsa len lekár-profesionál a ekonóm-amatér. A tak pri rúbaní lesa odleteli aj niektoré dosť veľké triesky. Spomeniem tri najväčšie.

3) Ignorovanie zahraničných lekárov – slovenskí lekári sa slovenských pacientom vyhrážajú, že odídu robiť na západ. Nenájde sa však nikto, kto by v záujme pacienta otvoril slovenský trh ukrajinským či srbským lekárom. Čo sú horší? Štúdium aj prax lekárov v zahraničí je bežná vec. Naši lekári to svojimi západnými fuškami dokazujú. Tak prečo sa nikto nezastane pacientov a nezačne sa zaujímať o to, či by sme náhodou za tie isté peniaze nemali namiesto jedného slovenského dvoch ukrajinských lekárov či sestričky? Jazyková bariéra je nízka, sme Slovania a potrebnú slovnú zásobu možno prebrať za pár mesiacov. A s nimi aj zručnosti získané rokmi praxe na Ukrajine. Čo tam ľudia nemajú štyri ruky, štyri nohy, dve oči, dve pľúca, jedno srdce, žalúdok či pečeň? Pozrite sa do Veľkej Británie – koľko je tam lekárov arabského, čínskeho či indického pôvodu? A britskí pacienti – tým ide (asi na rozdiel od Slovákov) najmä o vlastné zdravie. Tak prečo to nefunguje aj u nás? Tu sú miestni lekári viac ako pacienti? Dúfam že nie a že sa už čoskoro nájdu politici s odvahou prelomiť loby domácich lekárskych združení a urobiť maximum pre pacientov.

2) Zrušenie limitov na správny fond zdravotnej poisťovne znamená, že poisťovňa si teoreticky môže polovicu vybraných peňazí použiť na reklamu, autá či „poradenské firmy“ sídliace v daňových rajoch a len polovicu alebo ešte menej na zdravotníctvo. Tak ako prísne koalícia aj opozícia sledovala limity pre správne fondy DSS pri dôchodkovej reforme (lebo neverili biznismanovi Kaníkovi), tak sa na to vykašľali pri zdravotných poisťovniach (lebo verili lekárovi Zajacovi). Potešiteľné je, že minimálne SNS, SF a Smer majú v programe znovuzavedenie týchto limitov, SDKÚ to v programe „zvažuje“, HZDS, SMK, KDH to žiaľ v programe nemajú. Dúfam, že loby zdravotných poisťovní túto malú vojnu prehrá.

1) 1) Absolútne najväčšou blbosťou je niečo, čo sa vôbec nedotýka zdravotníctva – ročné zúčtovanie odvodov. Byrokratický čin roka, pomenoval tento nezmysel Rado Baťo v Trende. Nebol by som zbytočne skromný – myslím, že za celé 4-ročné obdobie „reformnej“ vlády takú byrokratickú blbosť nikto nevymyslel (teda ak nerátam registratúry, ale tie sa podarilo odložiť). Nikdy nepochopím, ako po tvrdom boji o čo najjednoduchšie daňové zákony a daňové priznania, mohla vláda prísť s novým, „druhým“ daňovým priznaním s nepomerne zložitejším systémom formulárov. Bohužiaľ, ani jedna strana nemá v programe priamo napísané, že túto blbosť treba zrušiť. Niektoré strany však podporujú projekt spoločného výberu daní a odvodov. Načo platiť jednu úradníčku u daňovákov, jednu v sociálnej poisťovni a 5 úradníčok v 5 zdravotných poisťovniach, ak všetky robia to isté? Reálny je však až od roka 2009. Dúfam, že sa nájdu inteligentní ľudia, ktorí túto blbosť zrušia.

Zdravotníctvo je plné klamstiev. Klamstiev lekárov, ktorí sa cítia ako bohovia a ktorí kašľú na pacientov. Nanešťastie týchto pár hlupákov, čo kazia meno celej profesii je vidieť a počuť viac ako tých, čo viac robia pre pacientov a menej kecajú. Klamstiev farmaceutických firiem, ktorí minú neuveriteľné peniaze, aby zarobili čo najviac čo najľahšie - cez ovplyvňovanie výšky doplatkov a cez ovplyvňovanie lekárov. Klamstiev politikov, ktorí sa zo strachu ľudí o svoje zdravie snažia urobiť kapitál do svojho volebného stroja. Skutočnú reformu zdravotníctva – odstránenie týchto lží – preto neurobí žiaden minister, ani zákon, ani odstránenie tých pár blbostí, ktoré som vymenoval. Iba vtedy, keď zabudneme na to, čo sa tu v hlavách buduje už 50 rokov, iba vtedy, keď si pacient bude chcieť v zdravotnej poisťovni, ambulancii, nemocnici či lekárni povedať – ja som váš klient, nie váš problém a vy ma budete rešpektovať. Iba vtedy sa bude dať povedať, že sa niečo zmenilo. A potom už žiadna diskusia o žiadnej reforme nebude. Jednoducho, všetci budú robiť to, čo chce občan, pacient, platiteľ poistného a klient zdravotníckych zariadení v jednej osobe.

Dušan Deván

Dušan Deván

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek ako vy. Pracujem, nekradnem, neklamem, platím dane. A potom sa nestačím čudovať, ako ľudia platení aj z mojich daní nepracujú, klamú a kradnú. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu