reklama

Koľko bude stáť benzín keď bude ropa po 100 dolárov za barel?

Rast cien ropy je úžasný jav. Každý bedáka nad novým maximom .... a tým to končí. Cestovanie sa výrazne neobmedzuje, ani dopyt po autách neklesá a v krajinách, ktoré ropou aj kúria, kúria ďalej. Trh je nádherne funkčný .... producenti nevedia zvýšiť objemy produkcie a spotrebitelia nevedia prestať spotrebovávať. A tým pádom cena robí to, čo jej trh káže. Je načase vypočítať si, koľko bude stáť benzín, keď bude ropa po 100 dolárov za barel. Už čoskoro sa nám to zíde.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (64)
vývoj cien ropy od roku 1998
vývoj cien ropy od roku 1998 

Koľko bude stáť benzín?

Cenotvorba benzínu nie je jednoduchá a minimálne na Slovensku nikto nemá záujem o to, aby ju vysvetlil. Poďme však po rade.

Cena barelu ropy je dnes asi 70 dolárov, čo je pri aktuálnom kurze dolára asi 2000 korún. Problém je však v tom, že z ropy sa nerobí len benzín. Ak by tomu bolo tak, benzín by stál podstatne viac. Rafinérie však získavajú z ropy rad ďalších surovín a tak iba časť ceny ropy sa kryje príjmami z benzínu. Na tomto mieste si musím pomôcť inými štátmi a dúfať a že efektívnosť ich výroby je blízka efektívnosti u nás. Istá poradenská firma vo webovej diskusii zverejnila, že pri 37 USD za barel bola nákladová cena benzínu v americkej rafinérii asi 88 centov za galón. Keď to prepočítame na naše jednotky, tak je to asi 7 korún za liter. Pri dnešnej cene je to však viac – niečo cez 13 korún a pri 100 dolároch ku ktorým sa postupne šplháme to bude necelých 19 korún.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

K cene ropy musíme pripočítať maržu rafinérie, dopravcu a čerpacej stanice. Tá sa pohybuje okolo 5 až 6 korún za liter. Povedzme, že pri 100 dolároch za barel bude niečo nad 6 Sk. To už sme na 25 korunách za liter.

Štát však chce svoje. Spotrebná daň na benzín je 15,50 Sk za liter. No, už sme na 40,50 Sk. A keď k tomu pripočítame ešte 19-percentnú daň z pridanej hodnoty, máme výsledok.

Ak cena ropy stúpne na 100 dolárov za barel, Slováci budú tankovať benzín po 48 korún za liter.

Len pre informáciu – pri 150 dolároch za barel to bude stáť benzín asi 60 korún. A keďže si len ťažko predstaviť, že by sa cena ropy mohla dlhšie udržať pod 10 dolármi za barel, benzín pod 28 korún bez zmien v daniach asi nikdy nenatankujeme. (Samozrejme, že tieto čísla sú orientačné a vedomý si drobných nepresností sem nedávam ani ten excel, z ktorého to počítam...nehovoriac o volatilite amerického dolára alebo o kurzových rizikách vyplývajúcich z Putinových náznakov o prechode pri predaji ropy a plynu na ruble)

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Čo to bude znamenať?

Ak chceme zistiť, čo bude znamenať, keď bude barel ropy bude stáť 100 dolárov a liter benzínu 48 korún, musíme si povedať kedy to bude. Ak by to bolo v roku 2020 nikomu to nebude prekážať, pretože 48 korún bude mať vtedy úplne inú hodnotu ako dnes. Ak sa však pozeráte na tempo rastu cien ropy na vedľajšom grafe, je jasné, že je relatívne ustálené. A strmé. Pri nezmenenom tempe to bude niekedy koncom tohto až prvej polovici budúceho roka. Buďme však mierni pesimisti a pozrime sa, čo bude znamenať, ak bude stáť liter benzínu 48 korún tento rok v decembri.

Podľa údajov Štatistického úradu stál benzín minulý rok v decembri v priemere 38, 41 Sk. Ak stúpne na 48 korún, bude to nárast o 25 %. Skutočný význam to však má pre každého iný. Ten kto nemá auto alebo ho používa len zriedkavo sa vzrušovať nemusí. Víkendový šofér ktorý na svojom starom aute s 10-litrovou spotrebou najazdí za mesiac 120 kilometrov, minie mesačne na benzín o 115 korún viac. To sa dá prežiť.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Každodenný používateľ, ktorý chodí na aute do práce, na nákupy a cez víkendy absolvuje nejaké dlhšie trasy, najazdí za mesiac 1500 kilometrov a jeho aute so 7-litrovou spotrebou si tak vypýta na benzíne každý mesiac o 1000 korún navyše. Tisícka už v rodinnom rozpočte chýba, ale keďže je to rast zo 4 na 5 tisíc mesačne, dotyčný asi nezarába 8 tisíc mesačne, pretože by si jazdiť na aute nemohol dovoliť ani predtým.

Údaje o priemernom Slovákovi poskytuje Štatistický úrad v spotrebiteľskom koši. Nejde totiž leno beznín. Slováci dávajú podľa štatistikov na benzín 3,4 % svojich výdavkov. Ďalších 3,8 % tvorí zemný plyn, ktorý má cenu naviazanú na ropu a ďalších 3,6 % tvorí para a teplá voda (a aj ľad, ale ten asi taký podstatný nie je), pre ktoré sú ceny plynu tiež veľmi podstatné. Spolu je priamo na cenu ropy naviazaných necelých 11 % výdavkov „priemerného Slováka“. Pri 25-percentnom raste cien ropy to znamená rast výdavkov o 2, 6 %. Takže ak sa „priemerný“ plat zvýši len o 2,6 %, ani korunu z tohto zvýšenia nebude mať náš „priemer“, ale všetko mu zožerie rast cien ropy. Aj keď – nebude sa musieť uskromňovať.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Je tu však aj druhotný efekt – benzín a naftu používajú takmer všetci. Najviac to asi cítia v doprave, poľnohospodárstve a stavebníctve. Ale v zime kúria všetci – či v úrade, v hale alebo v obchode. Reálny vplyv sa dá len ťažko odhadnúť. Vieme, že doteraz väčšina podnikov financovala rast cien ropy na úkor svojich ziskov alebo rastom efektívnosti. Konkurenčný tlak ich k tomu nútil. Ale to sa nedá donekonečna – rast cien ropy sa musí skôr či neskôr preniesť buď do cien alebo do úspor v iných oblastiach – a ak sa neušetrí na energie bude sa musieť šetriť v mzdách. A to či sa to stane je aj kľúčom k cenám ropy.

Zoberme si malé Slovensko. Napriek rastu cien ropy mu rastie zamestnanosť aj mzdy. Stále viac ľudí poberá stále väčšie mzdy. Minulý rok vzrástli mzdy o 9,2 %, v prvom polroku tohto roka to štatistici vidia na 7,8 %. Pri takýchto číslach sa 2,5-percentný rast životných nákladov vyplývajúcich z ropy dá zniesť. A takto to funguje všade: Rast globálnej ekonomiky je vysoký, vytvára priestor na rast životnej úrovne a tá vytvára priestor na financovanie čoraz vyšších cien ropy. Centrálne banky po celom svete varujú pred rizikom inflácie a postupne zvyšujú úrokové sadzby. Ale ani to nestačí. Ide sa ďalej. Raz to možno praskne, ale zatiaľ to tak nevyzerá.

Energoinflácia

Rast cien má v ekonomike veľký význam. Keďže platy sú nepružné smerom nadol, postupný rast cien vytvára priestor na to, aby sa najlepším pracovníkom zvyšoval plat o viac než infláciu a najslabším o menej alebo vôbec. Po započítaní vplyvu rastu cien sa však reálna mzda niekomu zvyšuje a niekomu znižuje.

Naoko je to normálne – inflácia by tu bola tak či tak. Energetická inflácia však má na rozdiel od iných aspoň tri problémové body:

Za prvé: Dôchodcovia - Niektoré skupiny obyvateľstva, hlavne dôchodcovia majú podiel plynu a tepla na svojich výdavkov oveľa vyšší než je priemer. Ich príjmy ale nadpriemerne nerastú. Je preto podstatné vytvoriť spôsob, ktorý im umožní vyrovnať sa s rastom miezd. Zvýšené príjmy štátu spôsobené rastom cien ropy (vyššia cena = vyšší výber DPH) by teda mohli smerovať sem.

Za druhé: Konkurencieschopnosť – Európska únia si sama ničí svoju konkurencieschopnosť tým, že spotrebnými daňami na palivá a energie znižuje konkurencieschopnosť svojho priemyslu. Nepoznám presné dáta a možno bude tento príklad úplne vedľa, ale ilustračnú hodnotu má – ak poľnohospodári v južnej Amerike nemusia platiť spotrebnú daň z palív, ktoré spotrebujú pri obrábaní pôdy a naši áno, niet divu, že majú lacnejšie produkty a tí naši plačú, že chcú dotácie. Áno, vymysleli to zelení lobisti v Bruseli a nie my. Navyše by okamžité zmeny by vyvolali finančnú nestabilitu štátu. Spotrebná daň na energie však na rozdiel od tabaku či alkoholu u mňa určite nie je ten najmúdrejší spôsob ako v globalizovanej ekonomike získavať peniaze pre štát. A nad tým sa treba tiež zamyslieť.

Za tretie: Petrodoláre – Bohatstvo vyrobené šikovnosťou Slovákov si vďaka rastúcim cenám ropy a plynu užíva niekto v Rusku. Teda neužíva. Volá sa Putin a tento týždeň hovoril, že Rusko by ako jadrová veľmoc malo viac investovať do armády. Preteky v zbrojení sa podľa neho neskončili. Pravidelne blokuje všetky rozhodnutia OSN proti svojim kolegom – petromagnátom z Perzského zálivu. Vie, že terajší stav mu umožní vybudovať si lepšiu a silnejšiu armádu. A to isté robia jeho kolegovia v Iráne. Diktátorom v južnej Amerike sa to tiež zapáčilo. Hugo Chávez a Evo Gonzáles berú znárodňovanie ako prostriedok k získaniu peňazí za ropu. Skrátka – nielen ropa, ale aj peniaze prúdia v čoraz väčšej miere do krajín, ktoré sú čoraz menej demokratické a čoraz viac agresívne. A možno je to opak – príchod petrodolárov spôsobil rast agresie.

Sú však aj iné scenáre – načo si podriaďovať niekoho vojensky, keď sa to dá ekonomicky – na základe jeho závislosti na spotrebe? Načo ničiť to, čo môžeme ovládnuť? V Amerike a nielen tam ide rast cien ropy ruka v ruke s rastom úrokov. Je to reakcia na inflačné riziká. Petromagnáti majú jedinečnú možnosť stať sa veriteľmi najsilnejšej ekonomiky sveta. Alebo akcionármi najsilnejších firiem sveta. Pretože zásoby ropy nie sú nekonečné, ale potenciál ľudí v znalostnej ekonomike áno.

Alternatívy?

Asi nikto nepochybuje o potrebe hľadania nových ekonomických zdrojov a budovania tých, čo nebudú závislé na rope a plyne. Celé je to však na koniec len o peniazoch. Ak budú lacnejšie, nepotrebujeme ropu ani plyn. Už teraz sa vraj jazdí na stolový olej namiesto nafty. Zanáša motor, ale ide. A zrejme by nebolo až tak ťažké upraviť motor, aby na olej bežal bez problémov. Toto riešenie však môže mať dva dôsledky – za prvé nafta nezdražie, ale olej áno. Za druhé – naparia naň spotrebnú daň. V oboch prípadoch sme tam kde sme boli. Pokiaľ bude na svete obmedzené množstvo zdrojov energie, nech už je to čokoľvek a bude tu stále viac, stále bohatších ľudí, rovnaký problém ako dnes s ropou budeme mať my alebo naši potomkovia s čímkoľvek. A tak zostáva jediný spôsob ako sa vyrovnať s rastúcimi cenami ropy - mať na to. Všetko ostatné sú fantazmagórie ľudí, ktorí svojimi klamstvami sledujú zväčša dosť pochybné úmysly.

Dušan Deván

Dušan Deván

Bloger 
  • Počet článkov:  31
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Človek ako vy. Pracujem, nekradnem, neklamem, platím dane. A potom sa nestačím čudovať, ako ľudia platení aj z mojich daní nepracujú, klamú a kradnú. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu