Nevýhody koalície SMERu s HZDS a SNS, či s SDKÚ asi vysvetľovať netreba. V prvom prípade je to okrem diskreditácie SMERu pred zahraničím aj diskreditácia tejto strany pred časťou svojich demokraticky zmýšľajúcich voličov a ich návrat k nejakej „stredovej“ strane na jedno použitie, ktorá bude môcť zase vzniknúť alebo vstať z popola. V druhom prípade (SDKÚ-SMER) hrozí diskreditácia SMERu pred ľavicovo či priamo anti-dzurindovsky zmýšľajúcim voličmi a ich návrat ku KSS. Ani tretia možnosť SMER-KDH-SMK nie je pre Fica veselá. Musí mu byť jasné, že ak zoberie do koalície KDH a SMK, naplnia sa už klasické slová Vladimíra Mečiara o troch stupňoch nepriateľstva: 1. nepriateľ 2. smrteľný nepriateľ 3. koaličný partner. KDH má na Slovensku nepopierateľne najväčšiu schopnosť rozkladať akékoľvek politické zoskupenia s kýmkoľvek (osud SDK aj pravicovej koalície nie je zhoda náhod). Rozložiť programovo heterogénnu koalíciu so SMERom by pre KDH bola „chuťovka“, ktorú by zvládli „ľavou zadnou“ a tak by prípadné rozhodnutie o tejto koalícii bolo pre Fica dosť pravdepodobne aj dobrovoľným rozhodnutím o predčasných voľbách.
Čo je teda dobrá varianta? Ak sa KDH-SMK-SDKÚ dokážu spojiť, vytvoria spolu v parlamente silu 65 poslancov. A to síce nie je dostatočná sila na koalíciu, ale určite je to dostatočná sila na opozičnú podporu pre jednofarebnú vládu SMER-u. Stačí sa pozrieť do Čiech, ako tam Paroubek po prehratých voľbách získava minimálne rovnaký vplyv ako má Topolánek. Navyše – v rokovaniach o programových prioritách by takýto blok mohol viesť k tomu, že program sa bude tvoriť z opačnej strany – pravica, povie Ficovi, ktoré body jeho programu sú nepriechodné a zvyšok už bude záležať len na Ficovi. Pravica by tak udržala kontinuitu reforiem. Fico by mal vysnívanú jednofarebnú vládu a s výnimkou najväčších úchylností zo svojho programu by dostal aj „voľnú ruku“ od opozície. Krajina by sa síce pohla mierne doľava, ale nezrušila by dobrý ekonomický základ položený bývalou vládou. A ešte taký detail – neštandardné strany HZDS a SNS by sa nijako nepodieľali na moci.
Opozičná zmluva SMERU s pravicovým blokom má ešte jeden zdanlivý zádrheľ. Prečo by o nej mal Dzurinda rokovať? Veď na opozičnú zmluvu stačí dohoda SMERu a SDKÚ? Dzurindove dôvody sú aspoň tri. Za prvé – potrebuje presvedčiť KDH a SMK, aby nešli do vlády so SMERom. Za druhé – sila 65 poslancov pravice by bola pre Fica väčším argumentom na spoluprácu a prijímanie podmienok ako sila 31 poslancov SDKÚ. A napokon – aj Dzurinda má svojich voličov a tým by určite ťažšie vysvetlil podporu SMERu zo strany SDKÚ (bola to jediná cesta ako sa dostať aspoň k časti vplyvu???) než keby mali vysvetliť podporu všetci traja (bola to jediná cesta, ako nepripustiť k moci Mečiara ani Slotu). Takže, naozaj to nestojí aspoň za to, aby o tom KDH, SMK a SDKÚ rokovali?
