Robert Fico nie je hlúpy, podmienky si kladie podľa toho, koho chce za partnerov. A najlepší partneri sú preňho tí, ktorým bude stačiť len účasť vo vláde a nič viac od neho ani nebudú chcieť.
Prvým, kto spĺňa túto charakteristiku je Ján Slota. Ficovi sa ponúkol ešte skôr ako sa predbežné výsledky stali oficiálnymi. Slota totiž vie, že nik iný ako Fico nemá takú ohybnú chrbtovú kosť, aby sa s ním o možnosti byť vo vláde vôbec bavil. A tak si žilinský primátor nechce nechať ujsť príležitosť byť zase vo vláde – opakovať sa asi tak skoro nebude.
Ešte lepší spojenec pre Fica je Vladimír Mečiar - je v situácii, kedy mu stačí už len dôstojne dožiť. Úplne opačne je na tom SDKÚ, KDH a SMK – každá z týchto strán by sa spoluprácou s Ficom u svojich voličov zrejme stratila.
Čo to vlastne pravdepodobný premiér svojim možným partnerom odkázal? Zabudnime na to, že ak od niečoho niečo chcem, je slušné povedať to najprv jemu až potom ostatným. Možno sa to dá pripísať tomu, že zabudol, že už neprezentuje opozíciu a jej spôsob politického boja. Dôležitejší je obsah. Fico dnes vyhlásil, že v prvom kole bude rokovať so všetkými stranami. Do druhého kola „postúpia“ len tí, ktorí mu odkývnu jeho daňové fetiše - dve sadzby DPH, vyššie odpočítateľné položky pre občanov s nižším príjmom alebo progresívna daň a vyššie zdaňovanie monopolov, bánk a finančných inštitúcií.
Pre osvieženie pamäte si povedzme, ako sa Ficove priority menili. Ešte pred voľbami sa medzi zásadné požiadavky SMERu na budúcich koaličných partnerov radilo aj bezplatné denné štúdium a zrušenie 20- a 50-korunáčok u lekárov. Už pred voľbami zistil, že s tým bezplatným štúdiom by mu to prešlo aj u terajších vládnych strán a tak to vypustil. No a po voľbách sa ukázalo, že ak zatlačí, ani s tým zrušením 20-korunáčok by nemali reformno-pravicové strany problém a tak Fico opäť raz zmenil podmienky. A keďže vedel, že daňová reforma je najúspešnejším projektom minulej vlády a všetky pravicovo-reformné strany sa k nej hlásia, dal si také podmienky, akceptovaním ktorých by SDKÚ, KDH a SMK stratili svoju tvár a nasmerovali si to u voličov do zabudnutia (čo tiež môže byť pre Fica dlhodobo prijateľné).
Dnes je takmer jasné, že SDKÚ, KDH a SMK s Ficovými podmienkami nadšení nebudú. A hoc sa môžem mýliť, ak by aj naznačovali možnosť smerovať ku kompromisu, Fico pritvrdí, aby ich odradil. Ja viem, všetci politológiovia, komentátori, analytici a aj pár blogerov svorne tvrdí, aká nevýhodná by pre Fica bola koalícia SMER-HZDS-SNS. Ja na rozdiel od nich nie som ideológ, ale pragmatik a tak tomu nerozumiem. Prečo by mali byť pre Fica neprijateľní „mäkkí“ partneri? Lebo si s nimi bude môcť robiť čo chce? Veď Mečiara aj Slotu bude môcť celé štyri roky strašiť spoluprácou s SDKÚ, či s SMK/KDH.
Veľmi významná je aj otázka záujmov sponzorov SMERu. Kto bude pre Širokého a Poóra prijateľný – tí čo sú s nimi na nože – teda SDKÚ a KDH alebo „pronárodne“ orientovaní HZDS a SNS. Hoc majú sponzori SMERu, SNS a HZDS voči sebe výhrady, všetci si uvedomujú, že sa mali najlepšie, keď spolu bačovali v rokoch 1994-1998. Strana SMER tak pre svojich sponzorov konečne splní úlohu, na ktorú ju vytvorili a financovali.
Ešte raz opakujem, že sa môžem mýliť, ale pragmatizmus mi ukazuje, že Fico tvrdo pracuje na koalícii HZDS-SNS-SMER. Dokonca aj fakt, že chce prezidentovi oznámiť výsledok už 30. júna mi naznačuje, že sa nechystá na zložité a zdĺhavé vyjednávanie, ktoré by spolupráci s KDH, SMK či SDKÚ museli predchádzať. Áno, robí úskoky. Zahmlieva. Klame telom. Ale to len preto, aby sa mohol v Socialistickej internacionále vyhovárať, že túto koalíciu vytvoril len a len preto, aby posunul Slovensko doľava, čo mu ostatní neboli ochotní akceptovať. Na to, že podmienky „ľavicovosti“ zámerne nastavil tak, aby vyhovovali iba HZDS a SNS sa zabudne – dúfa Fico. Minimálne v tomto poslednom sa však Robert Fico mýli.
