Medzi ľavicové strany radím tieto: Ľavicový blok, Strana občianskej solidarity, Strana demokratickej ľavice, Združenie robotníkov Slovenska, Komunistická strana Slovenska a SMER – Sociálna demokracia. Získali dôveru 782.045 voličov alebo 33,96 %.
Za pravicu považujem strany: Misia 21, Kresťanskodemokratické hnutie, Aliancia nového občana, Strana maďarskej koalície, Slobodné fórum, Občianska konzervatívna strana a Slovenská demokratická a kresťanská únia. Tí získali vo voľbách 1.019.487 hlasov alebo 44,27 %.
Strany, ktoré zostali som spočiatku považoval za guláš, potom som však zistili, že absencia výrazného pravicového či ľavicového programového prvku ich prinútila postaviť sa aspoň za národný princíp a tak ich môžeme vola národné, alebo ak chcete národno-populistické. Sem patrí: Slovenská národná koalícia, Hnutie za demokraciu, Prosperita Slovenska, Ľudová strana – Hnutie za demokratické Slovensko, Agrárna strana vidieka, Slovenská ľudová strana a Slovenská národná strana. Spolu majú 501.607 hlasov alebo 21,77 %.
Ja viem, delenie na pravicu a ľavicu sa vo svete nenosí. Naša ľavica je však ešte stále veľmi vzdialená od „blairovskej“ ľavice s liberálnym ekonomickým programom. Strany, ktoré som menoval medzi ľavicou majú stále bližšie k „socialistickej“ ľavici 70-tych a 80-tych rokov ako k modernej ľavici 21. storočia.
Namieste sú aj námietky o nezapočítavaní prepadnutých hlasov, či o zatriedení niektorých strán sú na mieste. Slobodné fórum je napríklad pravicové iba programom, nikto nevie či by bolo pravicové aj činmi (ale už nás to ani nemusí veľmi zaujímať). A o programovej orientácie agrárnikov je tiež ťažké čokoľvek povedať. Teraz sa však neskúmam ako má vyzerať parlament. Snažím sa zistiť čo povedali všetci ľudia, čo boli pri voľbách na celkové smerovanie Slovenska. A nech sa na to pozerám, ako chcem, ten odkaz mi nijako neznie ako „Chceme ľavicovú vládu.“
Pravica dostala na Slovensku viac než 44 % hlasov a o viac než 10 % predbehla ľavicu. Ani v tom parlamente to nevyzerá až tak zle. 65 kresiel pre tri pravicové strany je viac ako 50 pre jednu ľavicovú. Preto ak by si pravicové strany povedali, že je po boji a hádzali by flintu do žita, išlo by o strašnú zradu. Nebojujú už o voliča. Je po voľbách, teraz bojujú za svojich voličov. A tí od nich očakávajú presadenie pravicového programu. Viem, že sa niektorí boja, či im voliči o štyri roky odpustia, že na presadenie pravicových cieľov použijú prostriedky, ktoré nikdy použiť nechceli. A možno sa boja oprávnene. Ale možno nie. S istotou však viem, že nikomu neodpustia, ak sa na tie ciele vykašľú úplne.